Objavená pôvodná gotická vstupná brána


30.07. 2013

 

Archeológom sa podarilo objaviť pôvodnú vstupnú bránu do hradu Gýmeš. V hospodárskom objekte v južnom predhradí našli zvyšky brány, ktorá slúžila ako hlavný vstup do hradu tri storočia. Pochádza zo 14. storočia a ako brána slúžila až do prvej polovice 17. storočia. Potom ju zamurovali a zriadili tu pivnicu. Bola drevená, zasadená do kamenného oblúka. Široká bola dva metre, aby ňou mohol prejsť voz. Zatvárala sa brvnom. „Podarili sa nám nájsť aj kapsy po drevenom brvne, ktorým sa brána zvnútra zatvárala,“ povedal vedúci výskumu na hrade Gýmeš Mário Bielich z Archeologického ústavu SAV v Nitre.


Hrad Gýmeš

Výskum bude pokračovať do konca augusta. Archeológovia sa zamerajú aj na priestor pred bránou, hospodársku budovu v strednom hrade a  priechodné parkanové opevnenie bočného vstupu s bránovou baštou pri kaplnke svätého Ignáca. Gotickú bránu chcú archeológovia prezentovať aj verejnosti. Akým spôsobom, zatiaľ nie je rozhodnuté.

Hrad Gýmeš sa dvakrát neubránil Turkom a na začiatku 17. storočia ho zničil Gabriel Bethlen. „Bránu v každom období dobyli. Postupne ju zúžili na zhruba 120 centimetrov. Stále ju spevňovali, no nestačilo to,“ hovorí Bielich. Nakoniec vybudovali hlavný vstup v inej časti hradu. Stredoveký hrad Gýmeš sa nachádza na kopci medzi obcami Jelenec a Kostoľany pod Tribečom v Nitrianskom kraji. Kedysi bol skvostom Uhorska, posledných 180 rokov však chátra. Od roku 2004 ho opravovalo občianske združenie Leustach z Nitry, od novembra 2011 po ňom prebralo štafetu občianske združenie Castrum Ghymes pod vedením Zoltána Vozáka zo Šale. Členovia združenia tu robia rekonštrukčné práce každý víkend až do jesene.

Počas výskumu sa našli aj fragmenty keramiky, zvieracie kosti, železné klince a súčasti brány. Zaujímavú skupinu nálezov predstavujú fragmenty kachlíc z obdobia renesancie, ktoré zobrazujú nielen rastlinné motívy, ale napríklad aj habsburské orlice, čo hovorí o spriaznenosti niektorých Forgáčovcov s Habsburgovcami počas stavovských povstaní. Našla sa aj minca, razba Vladislava II. Jagelovského z prelomu 15. a 16. storočia. Samostatnú skupinu nálezov predstavujú značkované tehly rodiny Forgáčovcov najmä z 18. storočia. „Sú lákadlom pre zberateľov, ktorí pri ich vyberaní často narušujú statiku múrov na hrade a prispievajú tak k jeho rozpadu,“ podotkol Bielich.

Hrad Gýmeš postavil približne v roku 1250 šľachtický rod Hunt – Poznanovcov, predchodcovia Forgáčovcov. Začiatkom 14. storočia si hrad násilím privlastnil Matúš Čák Trenčiansky a 60 rokov po jeho smrti ho kráľ daroval kráľovnej Márii. Forgáčovci hrad získali späť za kráľovraždu – na požiadanie kráľovnej Blažej Forgáč zabil jej soka a uzurpátora trónu – kráľa Karola II. Malého. Panstvu v tom čase prislúchalo 44 obcí a šesť mýtnic, čím sa zaradil medzi najväčšie hradné panstvá v Uhorsku. Forgáčovci si v 18. storočí postavili kaštieľ v obci a na hrad chodievali už len v lete. Úplne ho opustili v 30-tych rokoch 19. storočia, odvtedy chátra. Areál hradu má rozlohu takmer 16 000 metrov štvorcových.

(Zdroj: www.nitraden.sk)