História Hradu Gýmeš


Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253 – 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr neskororománske opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení. V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák Trenčiansky a takto stál až do 15. storočia

Pôvodne v polovici 13. storočia nebol postavený hrad Gýmeš v takom rozsahu. Veľký hrad vznikol v neskoršej dobe a to spojením resp. opevnením viacerých menších budov, resp.hradov, ktoré boli postavené v tesnej blízkosti. V období medzi 9. a 13. storočím na mieste zvanom Pustý Gýmeš bolo desať menších osád, z ktorých ostala jedna a to obec Jelenec. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, keď obec Gýmeš sa uvádza v súpise majetkov zoborského kláštora benediktínov.

gymes_historia(zdroj:  www.cas.sk)

V Zoborskej listine sa riešia majetkové pomery benediktínského kláštora. Roku 1226 obec Gýmeš daroval kráľ Ondrej II. Ivankovi z rodu Hont-Poznaň. V roku 1295 obec tvorili dve osady a to Horný a Dolný Gýmeš, ktoré boli od seba oddelené lesom. Už v tejto dobe sa spomínajú vinice. Hrad Gýmeš dobil v roku 1302 Matúš Čák Trenčiansky, privlastnil si ho a ponechal tu svojho poverejníka s menom Detre. Aj tu sú historické údaje rozdielne v závislosti od zdroja. Údajne Ondrejov vnuk Štefan Forgáč sa pridal na stranu Matúša Čáka, za čo mu kráľ skonfiškoval majetky. Iný prameň uvádza, že kráľ získal hrad Gýmeš po smrti Matúša Čáka. Ondrej II. s bratom Ivankom II. bojovali proti Matúšovi Čákovi a v roku 1312 obaja padli. Roku 1312 Matúša Čáka kráľovské vojská vyhnali a hrad zostal kráľovským majetkom až do roku 1386. V roku 1350 kráľ Ludovít Veľký udelil obyvateľom Veľkého Gýmeša právo týždenného trhu ¬ za ich služby voči kráľovi.

gymes_historia_new

V roku 1356 kráľ hrad Gýmeš daroval kráľovne Márií. Na požiadanie kráľovnej Márii Blažej (resp.Baláž) Forgáč zabil v roku 1386 Máriinho soka kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol iba 39 dní. Dar pre Blažeja, ktorý prvý použil priezvisko Forgáč, od kráľovnej Márii bol hrad aj s príslušnými majetkami. Do Hont-Poznaňovho erbu, na základe armálesu pribudla postava ženy – kráľovna Mária. To, už ide o zakladateľa vetvy a erb rodu Forgáč. Táto darovacia listina spomína iba štyri obce: Veľký a Malý, Horný a Dolný Gýmeš. Iný historický zdroj uvádza, že Gýmeš vlastnili už predtým príbuzní Blažeja a Blažejovi odmenou bolo štyridsať dedín. Dlho sa Blažej z darov za vraždu soka kráľovnej Márii netešil. Za pol roka bola jeho sťatá hlava v Taliansku u vdovy Margity. Spor o hrad nastal po spomenutej smrti Blažeja Forgáča. Kráľ Žigmund v roku 1400 rozhodol, že hrad budú vlastniť synovia Peter a Mikuláš Forgáč. Chamtivosť hradných pánov Gýmeša vytvorila spor s cirkvou. Majetkové nezhody gýmešského panstva s opátom vo sv.Beňadiku v roku 1403 riešil gýmešský zemepán Mikuláš Forgáč rabovaním požitavských obcí.

O pôvode názvu hradu resp. obce Gýmeš sa vytvorilo viacero teorií. Najčastejšie sa uvádza, že názov je vytvorený zo slova „gím“, čo v staršej „uhorštine (?)“ znamenalo Jeleň. Slovenský „jeleň“ má v maďarskom jazyku ekvivalent „szarvas“. Podľa jeleňa – Jelenec si poslovenčil názov obce až 1.X.1948. V ľudovej tradícií sa zachovalo vraj aj pomenovanie podľa kopca s pôvodným názvom „Dym“, z ktorého dostala pomenovanie najprv obec Dymeš neskôr Gýmeš a o nejaké storočia pozdejšie aj hrad Gýmeš.

gymes3(zdroj: www.ephoto.sk)

Dobre viditelný kopec Dúň má vyvýšené bradlo, kde bol prvý drevený hrad, z ktorého dymom signalizovali hroziace nebezpečenstvo do centra starých Slovákov starobilej Nitry. Kopec “Dým“ a od neho „dymíš“ a od slovesa použitím Gy- namiesto Dy- čiže skomelením na Gýmeš. Sú to len povesti založené na dohadoch, ale tie môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Zaujímavosťou ale je, že v roku 1920 sa Kostolany pod Tríbčom nazývali Dýmeš Kostolany. Hradisko bolo aj neďaleko na Lysci a to z ml.doby halštatskej, takže bude ťažko identifikovať historické údaje bez archeologického výskumu.

Začiatkom novoveku sa Turci niekoľkokrát snažili dobiť hrad Gýmeš. Až v roku 1576 hrad Gýmeš zničili Turci. Rok 1610 bola roľnícka vzbura, lebo Forgáčovci vyberali vysoké poplatky (dane a zvýšené roboty). Vzbura bola majiteľmi Gýmeša kruto potlačená.

gymes_kres(zdroj:  www.zamky.sk)

Hrad bol už značne zničený. Roku 1613 dal opraviť s veľkými nákladmi Žigmund Forgáč hrad Gýmeš. V roku 1618, keď bol Žigmund zvolený za palatina, bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Betlenovi. Ten sa mu prišiel s početným vojskom pomstiť, majetky vyplienil a hrad Gýmeš podpálil. V roku 1619 požiadal palatín Forgáč Tekovskú župu o pomoc pri oprave hradu Gýmeš. Hrad opravil, zariadil i vyzdobil. Roku 1663 hrad Gýmeš dobili Turci.

Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v r.1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Gymes_N_01(zdroj: www.slovenskehrady.sk)

Začiatkom 18.storočia, včase Rákocziho povstania sa majiteľ hradu Gýmeš, Žigmund II. Forgáč stal veliteľom Rákocziho vojska, za čo sa dostali do vyhnanstva a hrad Gýmeš sa stal majetkom kráľa. Cisár Jozef I. predal hrad Gýmeš českému kancelárovi gr. Jánovi Vratislavovi. Od neho odkúpil hrad rošoňský biskup Pavol Forgáč, ktorý ho opravil. Na hrade dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých sa zachovala jedna – sv.Ignáca. Bol to patrón hradu a na výročie bývali slávnostné hody s veľkou parádou. Používalo sa kňažské rúcho vyšívané ženskými vlasmi. Pod touto kaplnkou bola rodinná hrobka Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru. Biskup Pavol dal v r.1720-22 v obci Gýmeš postaviť kostol a barokový hrad. Presťahovanie dedičov do kaštieľa bol začiatok konca hradu Gýmeš.

Forgáčovci sa presťahovali do novopostaveného kaštieľa, v ktorom bolo výzdobou až 1756 poľovníckych trofejí, ktoré postupne z kaštieľa zmizli. Len nedávno zachovalý hrad Gýmeš, v roku 1833, nechal Karol Forgáč zdevastovať tým, že dal rozobrať strechu hradu a konštrukciu krovu použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Tak sa stala aj z hradu Gýmeš zrúcanina, ktorá stále viac a viac chátra.

Ťažko posudzovať zdravie miestneho, posledného, náruživého starého mládenca, grófa Karola Forgáča (1825-1911), po ktorého smrti sa prihlásilo na súde 46 matiek o podiel na dedičstve pre svojich ľavobočkov. Údajne ich bolo oveľa viac a román Laca Zrubca – Gýmešský hárem uvádza až „80 mladučkých grófiek“. Dedičia sa nestarali o hrad, až ho sami zničili. Roku 1840 hrad začal pustnúť a nemal ho kto opraviť. Roku 1868 zriadili Forgáčovci chov muflónov, ale v roku 1883 muflonie stádo vypustili do prírody.

  V roku 1950 prešla zrúcanina do majetku štátu. Zhodou okolností tak uplynulo presne 700 rokov od založenia hradu, keď ho pôvodní majitelia opäť stratili. Štát hrad zveril pod správu Štátnych lesov, ktoré pochopiteľne pre svoje zameranie a obmedzené možnosti nemohli zabezpečiť záchranu hradnej zrúcaniny, ktorej neustála deštrukcia nebola dodnes pozastavená. Pri porovnávaní historických fotografií je možné zistiť, že najväčšími úbytkami murív boli postihnuté palácové krídla vnútorného hradu, nehovoriac o množstve ďalších menších deštrukcií na zvyšných častiach hradného komplexu. Takto sa na prelome rokov 1997/1998 zrútila napríklad horná časť pôvodnej prejazdnej veže vo východnom predhradí a neustále dochádza k silnému rozrúšaniu ďalších korún murív objektov, zániku hodnotných omietok a architektonických detailov. Múry postupne pohlcuje náletová zeleň, vzrastlé stromy zneprehľadňujú členenie hradu a ich korene rozrúšajú zasypané konštrukcie. 

gymes_maketa

Medzi jednu z mála snáh o začistenie hradného areálu od zelene patrila aktivita klubu EkoGýmeš. Jeho členovia v rokoch 1985-1987 začistili a sprístupnili niektoré partie zrúcaniny, sústredili voľne rozmiestnené opracované články na jedno miesto a vyčistili aj studničku pod hradom. Efektívnosť týchto prác ale bola len dočasná kvôli absencii ďalšej údržby. Z rovnakého dôvodu neprinieslo trvalejší výsledok ani odstránenie kmeňov najvzrastlejších stromov pracovníkmi Štátnych lesov v roku 1999, ktoré sa uskutočnilo z iniciatívy Pamiatkového ústavu v Nitre. Akoby nestačilo, že táto dodnes nezdokumentovaná a podrobne nepreskúmaná zrúcanina sa čoraz rýchlejšie stráca pred našimi očami, k jej likvidácii napomáhajú novodobí „vykrádači pokladov“. V snahe uspokojenia osobných cieľov rozrúšajú terén a murivá ohrozujúc stabilitu hradu a oberajúc ho tak o jedinečnú výpovednú hodnotu. A tak budúcnosť tejto vysoko hodnotnej pamiatky závisí od rýchlych opatrení smerujúcich k zabezpečeniu stability murív v havarijnom stave a v prebudení aktívneho záujmu verejnosti o záchranu nášho zanikajúceho kultúrneho dedičstva.

Dnes sa obnove venuje Občianske združenie Castrum Ghymes ktoré pôsobí na hrade Gýmeš od novembra 2011. Aktivity združenia sa zameriavajú na prácu s dobrovoľníkmi či študentami archeológie, histórie, prípadne architektúry, samozrejme pod vedením odborníkov a dozorom KPÚ v Nitre. Realizujú ich počas osobného voľna, cez víkendy či počas dovoleniek.

Zdroj:  sk.wikipedia.org , www.neverice.skwww.jelenec.sk