Autor textu: Alexander Fehér a kolektiv: Jelenec. Monografia. Bratislava, s. 152-214
Hrad Gýmeš a kultúrne pamiatky obce Jelenec
HRAD GÝMEŠ
1. Prehlad doterajšieho bádania o dejinách a architektúre hradu
Gýmešský hrad, ktorého zaujímavé dejiny boli od založenia až po samotný zánik hradu zviazané s významným Forgáčovským rodom, sa opodstatnene stal predmetom záujmu viacerých bádateľov a neušiel pozornosti ani autorom najstarších historicko-miestopisných prác 18. storočia. Jedným z prvých diel, v ktorom sa venovala väčšia pozornosť dejinám i opisu vtedy ešte zachovaného hradu bola historicko-geografická práca Mateja Bela z roku 1742.‘ Onedlho, v roku 1750 bola z príležitosti 500-ročného jubilea založenia hradu vydaná pamätná kniha rodinou Forgáčovcov. Táto vzácna práca priniesla základné údaje k jeho dejinám a aj citáciu 9 pamätných nápisov osadených na hrade, ktoré informovali o významných historických udalos- tiach a jeho dôležitých prestavbách.
Mladšie historicko-geografické práce Mateja Korabinského a Andreja Vályiho‘ len v stručnosti zreprodukovali staršie údaje Mateja Bela, a tak sú pre poznanie hradu oveľa prínosnejšie jeho mladšie opisy z pera baróna Alojza Medňanského. Gýmešský hrad osobne navštívil na začiatku 19. storočia, teda tesne pred jeho spustnutím, a do svo- jej rukopisnej poznámkovej knihy z roku 1808 zaznamenal nielen zozbierané historické údaje, ale aj prepisy všetkých zmienených pamätných nápisov, ktoré spolu s hodnotným opisom hradu sčasti vypublikoval. I ked‘ krátko nato hrad spustol, v práci Alexa Fényesa z roku 1843 a neskôr Jána Hunfalvyho z roku 1860 sa nekritickým preberaním Medňanského údajov uviedli už dávno neaktuálne informácie o nenarušenom a obývateľnom“ stave hradu, na čo verejnosť až s odstupom času upozornil Matej Vertler vo svojom uverejnenom cestopise.
V 2. polovici 19. storočia sa v dobovej lite- ratúre objavujú zväčša len stručné alebo povesť’ami podfarbené články o hrade, avšak vďaka zriadeniu Uhorskej dočasnej pamiatkovej komisie (1872) sa začína rozvíjať aj odborný záujem o poznávanie a dokumentáciu pamiatok. V rámci základného výskumu uhorských hradov bol v roku 1887 pamiatkárom Jozefom Könyökim preskúmaný a zdokumentovaný aj Gýmeš. Súčasne s terénnym výskumom sa prehĺbil aj archívny výskum, a tak sa po publikovaní krátkych dejín hradu v monografii Nitrianskej župy (1898)‘ objavuje v roku 1910 prvá samostatná monografia k dejinám rodu Forgáčovcov. Táto zatiaľ neprekonaná práca historika Ladislava Szabó- Bártfaia priniesla aj nové poznatky o dejinách samotného Gýmešského hradu.“ Približne v tom istom období sa intenzívnejšie venoval stavebným dejinám hornouhorských hradov vojenský historik Elemir Soós, ktorý sa ako prvý pokúsil načrtnúť a kresebne rekonštruovať stavebný vývoj Gýmeša. Jeho štúdia sa žiaľ zverejnenia nedočkala a zachovala sa iba v rukopise.“
Pokračovať v čítaní „Publikácia: Hrad Gýmeš a kultúrne pamiatky obce Jelenec (Alexander Fehér)“
